29. 09. 2015, 16:08

Ja to Fínsko vlastne celkom mám rada alebo Ako som sa tu zmierila so sebou a so svetom

Ľudia mi hovoria, že by som nemala brať veci tak vážne. Ľudia mi hovoria, že by som sa na svet nemala dívať tak pesimisticky. Ľudia mi hovoria, že na svete sú aj horšie veci ako moje opäť zlomené či melanchóliou presiaknuté srdce.

A ja, keďže v hĺbke duše viem, že majú pravdu, sa ich snažím poslúchať. Takže by som sa rada podelila o dojmy z  toho, čo som si za posledný mesiac všimla, čo som prežila a čo ma ovplyvnilo. A nebude to ani trochu smutné, tragické, či skôr ufňukané a naplnené sebaľútosťou. (Ako to často býva, čo určite dosvedčia moji najbližší). Zato to bude milé, miestami bizarné, vtipné a trápne, a hlavne – typicky fínske. Lebo toto sa vám môže stať iba vo Fínsku.

ivona píše

Ale keďže som tiež mierna masochistka a vážne premýšľam, že mám sebadeštruktívne sklony, vylejem vám najprv svoje srdce (a sťažnosti), aby ste mali aspoň približnú predstavu o tom, v akej fáze života som sa ešte pred krátkym časom nachádzala.

Okej, toto je 6 hlavných dôvodov, prečo by som mala nenávidieť Fínsko. Alebo inak povedané, 6 dôvodov, prečo mám pocit, že ma táto krajina nemá rada:

  1. Keď som tu bola prvýkrát, nefungoval mi v izbe na internáte internet. V mylnej domnienke, že fínsky národ je čestný a že pokiaľ zavolám na asiakaspalvelut (servis pre zákazníkov), všetko sa v horizonte maximálne dvoch dní vyrieši. Omyl, vážení. Na druhej strane sa ozval úslužný mužský hlas, ktorý však až taký úslužný nebol, keď som mu vysvetlila situáciu. (Anglicky, samozrejme, lebo vtedy sa moja znalosť jazyka na takéto niečo ani zďaleka nehrabala. Niežeby sa hrabala teraz, ehm.). Bolo priam očividné, aké myšlienky sa mu premietali hlavou: volá mi žena, ktorá nevie fínsky, má problém s internetom tam, kde by všetko malo byť v poriadku, a tvrdí mi, že chyba je u nás. Je jasné, že riešenie je takéto: problém je, samozrejme, u nej, lebo je to blbá ženská, ktorá sa nerozumie technike, a navyše nie je odtiaľto. Čo s ňou? Šup s ňou k druhému kolegovi! A takto sa to so mnou vlieklo týždeň a pol.Vždy mi povedali, že ma prepoja ku kolegovi, ktorý je „odborník“ v danej oblasti, každý sa vyhovoril, že to nespadá pod jeho kompetenciu, a tí, s ktorými som telefonovala deň pred tým, sa tvárili, že ma v živote nepočuli. Až kým som nestratila trpezlivosť a nedala telefón k uchu jednej veľmi nahnevanej Fínke, sekretárke nášho jazykového kurzu. Vec sa prekvapivo rýchlo a nenápadne vyriešila, ale ja som bola maximálne sklamaná, vytočená a bohatšia o novú skúsenosť.
  2. Počas toho istého pobytu na jazykovom kurze vo Vaase som sa dvakrát vymkla (raz nedopatrením kvôli prievanu hneď v prvý deň po príchode a druhý raz, ehm… vlastnou blbosťou). To v prepočte na služby poskytované už spomínanými asiakaspalvelut znamená 40 eur. Viete si predstaviť, čo to urobilo s mojím už naštrbeným psychickým stavom.
  3. V marci tohto roku, keď sme sa s kamoškami spontánne vybrali na týždňový výlet do Fínska, som samozrejme zase ja bola to trdlo, ktoré malo nejakou čudnou zhodou okolností letenku kúpenú na zlý deň. Za to, aby som sa z Fínska vôbec mohla dostať a aby som odletela v čase, keď leteli aj spolužiačky, som musela zaplatiť približne 1325 nórskych korún, čo znamená asi 140-eurový úder – pre dovolenkovú náladu a v neposlednom rade pre peňaženku.
  4. Organizácia, ktorá v Oulu (v meste, kde sa momentálne nachádzam), priraďuje ubytovanie študentom, ma usilovne ignorovala asi dva mesiace po tom, ako mi poslali správu, že moju žiadosť spracovávajú. Keď som to už nevydržala a napísala im, či teda vôbec nejaké bývanie mám, odpoveďou mi bolo, že nemajú kapacity pre všetkých a je im to ľúto. Okej, beriem, ale mohli ste sa ozvať skôr. V čase, keď ešte všetky iné možnosti bývania neboli obsadené. Jasné, chápem, že nie som jediná, ktorej sa to stalo. Ale nezačali by ste mať pocit, že vám to tá krajina robí naschvál a že vám vôbec nie je súdená?
  5. Môj posledný pobyt vo Fínsku sa niesol v znamení medzi mojimi kamarátmi neslávne známeho incidentu na trajekte. Odvtedy sa na otázku „Čo sa stalo s tvojím novým telefónom?“ snažím odpovedať optimisticky: „Užíva si letnú dovolenku na chladnom dne Baltického mora.“
  6. Posledný, ale ničím menej podstatný bod: neviem fínsky. Ani zamak. Niekedy ani ceknúť. Niekedy ani rozumieť. Ostatné jazyky, ktoré som sa učila, som sa naučila takpovediac „ľavou zadnou“. Samozrejme, že fínčina, ktorej som svoj život upísala na celé vysokoškolské štúdium, mi túto radosť neurobí.

Uvedomujem si, že množstvo z týchto incidentov sa stalo aj vďaka mojej, povedzme si úprimne, neskonalej hlúposti, ale tak či tak začnete mať pocit, že najmúdrejšie by bolo na pobyt v krajine tisícich jazier čím skôr zabudnúť, ak len máte nejaký pud sebazáchovy a vážite si samých seba. Čo urobí drahá Ivonka? Prihlási sa do Fínska na Erasmus a tvrdohlavo na svojom rozhodnutí trvá, aj keď ju množstvo vecí presviedča, že to znamená problémy. Nie, ja sa vydám do „bieleho mesta“, do mesta, kde je väčšinu roka chladno a v zime vám hrozí depresia z nedostatku svetla, do Oulu, ktoré ma na jar so svojimi domčekmi pri jazere, sídliskami v objatí lesov a zamrznutým morom očarilo natoľko, žesom mu dovolila podmaniť si ma aj na ďalšie štyri, značne bezútešnejšie mesiace.

Vlastne, aby som bola spravodlivá: chvalabohu, že som v Oulu! Viete prečo? Pretože ma presviedča, že Fínsko ma v skutočnosti možno má rado. A keďže verím v to, že na svete by mala vládnuť rovnováha a harmónia, ponúknem vám stručný prehľad toho, čo sa mi tu zatiaľ páči.

Takže, toto je zase 6dôvodov, prečo sa napriek všetkému oplatí študovať (aj keď len na Erasme) vo Fínsku:

  1. Je tu krásne. Znie to ako klišé, ale je to tak. Jazerá. Brezové lesy. Ihličnaté lesy. Nízke porasty krehkých krov so sladkými plodmi tých najsýtejších farieb. Jazerá obklopené týmito skvostami prírody. Kde-tu akoby opustená loďka, naoko zabudnutá a utiahnutá pred svetom. Nájdete ju učupenú v kroví alebo v brezovom hájiku. Slnko. Slnko presvitajúce pomedzi listy stromov. Slnko dopadajúce na hladinu jazera, pokojnú ako nedeľná modlitba, čistú ako krištáľ. A vy chodíte na prechádzky. Alebo behať. Ja chodím k Pyykösjärvi. Neďaleko sú utešené fínske obydlia z dreva s idylickými dvorčekmi, natreté typickou zemitou červenou alebo snehovou bielou. Bohatšie vnútri ukrývajú drahé dizajnérske kúsky. Večer chodíme na pláž pozorovať polárnu žiaru. Ak sú farby žiarivé, možno natrafíte na skupinu zahraničných študentov. Sú hluční, prekrikujú sa a pobehujú hore dole, popíjajúc a chrúmajúc prinesené pochutiny, ale akosi vám v ten magický okamih vôbec neprekážajú. Len sedíte v piesku, ktorého vlhkosť vás chladí a preniká cez hrubú látku džínsov až na pokožku, ale je to jedno, lebo teraz ste len vy a tá obloha, vy a nekonečnosť vesmíru, vy a ten nepokojný, plynúci pohyb, ktorý pred vašimi očami predvádzajú kúsky slnečného svitu na nočnej oblohe. A vôbec nevadí, že sú okolo vás ľudia, pretože ste ponorení do seba a premýšľate. A počúvate hudbu Yanna Tiersena, ticho sa rinúcu z telefónu ktoréhosi zo študentov. Nejakým zvláštnym spôsobom jeho francúzske melódie zapadajú do tohto večera a tohto prostredia. Áno, myslím, že to bol ten večer, keď som sa zmierila s Fínskom. A aj so sebou.
  2. Je predsa pekné spoznávať nové veci, nie? Začínať odznova na novej škole, ktorú ste si vybrali, dať si zaujímavé predmety, preskúmať miestnu knižnicu? Tak sa môže stať, že vás predmet „Viking Age“ učí istý Harri, ktorý ako Viking aj vyzerá. Tmavé vlasy po pás (závidím!), brada, statná postava a na krku náhrdelník s Thorovým kladivom. (Kladivo, fínsky vasara, má medzi ženským osadenstvom študentiek fínčiny zvláštny význam, ak chápete, čo si pod tým možno predstaviť, ale to je asi do iného článku.) Nielenže Harri prednáša veľmi zaujímavo a v každom jeho slove počuť fínsky prízvuk, ale nakoniec dokonca zistíte, že vaša kamarátka sa s ním zoznámila na fínskej zoznamke.
  3. Keďže ste v novom prostredí, nikto vás tu nepozná, nikto nevie, akí v skutočnosti ste. Môžete si robiť, čo chcete, aj sa strápniť (napríklad svojimi nedostatočnými znalosťami jazyka). Aj tak na to každý zabudne, len čo sa na Vianoce vrátite domov. Môžete skúšať svoje jazykové schopnosti. Môžete napríklad nič netušiacich fínskych organizátorov akcií pre erasmákov osloviť vo fínčine a sledovať ich zmätené reakcie. Môžete to napríklad vyskúšať aj na jednom statnom kuse seversky vyzerajúceho študenta výpočtovej techniky a užívať si jeho vytreštené oči a zmätené odpovede. (Nehovoriac o tom, že si potom užijete aj obdiv ostatných erasmákov, lebo oni netušia, že ste v jednej vete urobili tri chyby.) A potom to už ide: hovoríte fínsky v knižnici, v obchode, s vyučujúcimi, so spolužiakmi… Dokonca vám v obchode vedľa nakupujúca pani poradí, ktorý Créme Bonjour jej chutí najviac, a vás prekvapí, že reagujete celkom prirodzene. Nevadí, že sa vám potom večer už pletie jazyk (nehovoriac o ráne!), a to nespomínam, keď ste unavení (z tej fínčiny). Tak sa stane nasledovné: Sestra vašej fínskej spolubývajúcej vám ponúkne kúsok lahodného koláča s bobuľovým lesným ovocím.Vy, keďže ste po prvých prednáškach maximálne unavení a práve ste (len kvôli koláču) vyliezli z postele, namiesto „Olen pahoillani, olen aivan väsynyt“, vysypete nezrozumiteľné „Oon palloiniha, oon so väsynyt.“ (V preklade „Ospravedlňujem sa, som unavená.“ Všimnite si, že slovo „so“ je anglicky.) Potom si z vás robia srandu, zatiaľ čo jete ten úžasný koláč, ale vám je to jedno, lebo nevnímate, jete, a aj tak im figu rozumiete.
  4. Vo Fínsku je veľa zaujímavých a nevšedných vecí. Nedeľné popoludnie napríklad môžete stráviť vo fínskom skanzene v Turkansaari neďaleko Oulu, kde majú takzvané maalaismarkkinat – dedinský trh, jarmok, kde domáci obyvatelia predávajú ručne vyrábané predmety alebo plody vlastnej záhradky. A tak si kúpite gombíky zo sobích parohov („Žiadny pre ne nezomrel, prisahám!“ tvrdí pani, schopná to predavačka) a nakoniec ich dostanete v zľave, lebo vaša kamarátka je Francúzka. Alebo si plní nádeje kúpite kilo tyrnejä (plodov rakytníka – bobuľového ovocia výraznej oranžovej farby), lebo pani tvrdí, že sú hrozne zdravé a pár bobuliek pokryje váš denný príjem vitamínu C. To však pochopíte až vtedy, keď ich týždeň po troškách s kyslým výrazom konzumujete. Alebo sa potešíte tanierom lohikeitto (lososej polievky), ktorá stojí šesť eur, ale čert to ber. A zjete ju na hojdačke, lebo miksei. Tak.
  5. Idete na takzvanú Vulcanaliu, uvítaciu party do nového roka, a nechápajúc sa ocitnete na priestranstve PRED, podotýkam, PRED mestskou športovou halou. Len Fíni sú schopní usporiadať party pod holým nebom aj v povážlivých teplotách. (Pripomínam, že vy ste oblečení ako do nočného podniku.) Vypočujete si fínsky hip-hop (pocikali by ste sa od smiechu) a koncert akéhosi Anttiho Neviem-akého, ktorého pesničky spieva celé osadenstvo okolo vás. Vy čo-to pochytíte a ochotne ich prekladáte svojím kamarátom z Erasmu, ktorí spievajú podľa toho, čo počujú, alebo čo im príde na myseľ. Potom sa presuniete na after party do klubu, sediac na zadnom nosiči bicykla (zlatý klinec programu) a zisťujete, že sedieť obkročmo je bolestivejšie ako nabok, aj keď ste potom celí stuhnutí. Taktiež zisťujete, že je to skvelý pocit, prečo ste to doteraz nevyskúšali?, a vozíte sa po nočnom Oulu a cítite sa božsky len pre tú malú hlúpu vec, že sedíte na zadnom kolese bicykla a každý kamienok vás hrozne bolí, ale každý nerv vo vašom tele akoby ožil a vy si tiež pripadáte neuveriteľne živí. Na after party vás potom balí podnapitý Švéd a tvrdí vám, že ste najkrajšia žena, ktorú kedy videl, že Slovenky sú celkovo najkrajšie ženy na svete… a nechcete vidieť jeho izbu v hoteli? A vás to poteší, lebo hoci už toho popil, vidíte, že taktiky chlapov sú na celej zemeguli rovnaké.
  6. Môžete ísť na typickú erasmácku party bez toho, aby ste sa cítili hlúpo, lebo vy predsa nie ste obyčajný zahraničný študent, vy viete fínsky! Na počudovanie sa tam zoznámite s veľmi zaujímavými ľuďmi a v pokročilých nočných hodinách vám chlapec zo Singapuru, ktorý bol doteraz väčšinou ticho, pod vplyvom vodky s brusnicovým džúsom prezradí to najúžasnejšie tajomstvo. Ak ste taká úžasne vysoká ako ja, mali by ste sa presťahovať do Východnej Ázie, lebo tam by ste boli snom každého muža.

Ja viem, sú to vlastne hlúposti. No nie je to dosť? Dosť na to, aby ste mohli byť spokojní? Tam, kde ste, s tým, čo máte, čo vám život ponúka? Ja určite som. Tu. V Oulu.

12029179_532932386862779_24643562_n

autor článku + foto: Ivona Mendelová